Najčastejšie otázky od klientov
Najčastejšie otázky z BOZP
Áno, v zmysle §21 zákona č. 124/2006 Z.z. je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre zamestnancov bezpečnostnotechnickú službu buď vlastnými odbornými zamestnancami alebo zmluvne dohodnúť vykonávanie dodávateľským spôsobom s inou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, alebo právnickou osobou ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby.
Áno, každá fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ako aj právnická osoba, ktorá má čo i len jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu, musí mať, okrem iných, zabezpečenú bezpečnostnotechnickú službu.
Áno, každá osoba, ktorá má čo i len jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Pod pracovnoprávnym vzťahom je potrebné chápať predovšetkým pracovný pomer, ktorý je typickým pracovným vzťahom, ale aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Teda dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov.
V prvom rade ohrozujete svojich zamestnancov, svoje podnikanie, porušujete legislatívne požiadavky a v prípade kontroly zo strany inšpektorátu práce Vám hrozí pokuta. Výška pokuty sa stanovuje podľa závažnosti zistených porušení a môže sa vyšplhať až do sumy 100 000 Eur.
Pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, pre plnenie pracovných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.
Áno, zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Okrem pracovného úrazu je zamestnanec povinný bezodkladne oznámiť tiež vznik – iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, – nebezpečnej udalosti, – závažnej priemyselnej havárie.
Zamestnávateľ je povinný po oznámení bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin, alebo ide o závažný pracovný úraz stav pracoviska, nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti.
Najčastejšie otázky z požiarnej ochrany
Ak štatutárny orgán právnickej osoby, fyzická osoba-podnikateľ alebo jej zodpovedný zástupca neurčí kratšiu lehotu, školenie o ochrane pred požiarmi sa vykonáva
a) raz za 12 mesiacov pre osoby zabezpečujúce ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase,
b) raz za 24 mesiacov pre vedúcich zamestnancov a ostatných zamestnancov.
Základným povinnostiam v oblasti ochrany pred požiarmi sme venovali osobitný článok v našom blogu „Zákonné povinnosti v oblasti ochrany pred požiarmi“.
Pokiaľ právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ :
a) nepoužíva na svoju činnosť okrem bytu v bytovom dome alebo v rodinnom dome alebo okrem pojazdnej predajne a predajného stánku doplnkových služieb a obchodu a priestoru na predaj a na poskytovanie služieb s plochou najviac 100 m2 iné objekty alebo iné priestory, ktoré má vo vlastníctve alebo v užívaní,
b) zamestnáva najviac piatich zamestnancov v objekte a
c) nevykonáva činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a nemá miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru sú povinné zabezpečovať len školenie a overovanie vedomostí o ochrane pred požiarmi zamestnancov a osôb, ktoré sa s vedomím právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa zdržujú v jej objektoch a priestoroch.
V zmysle zákona o ochrane pred požiarmi vlastník (správca) nehnuteľností, ktorý prenajíma nehnuteľnosť, je povinný zabezpečiť úlohy ochrany pred požiarmi podľa ustanovení zákona, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne s nájomcom o zabezpečení týchto úloh inak. Vždy je teda potrebné si prečítať nájomnú zmluvu. Týka sa to prevažne priestorov, školenia zamestnancov je povinný vždy zabezpečiť zamestnávateľ.
Protipožiarne kontroly vykonávajú okresné riaditeľstvá a krajské riaditeľstvá hasičského a záchranného zboru. Sú oprávnení vstupovať do objektov a zariadení právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa na účely vykonania protipožiarnej kontroly alebo zisťovania príčin vzniku požiarov v sprievode poverenej osoby a požadovať potrebnú súčinnosť od vedúcich a ostatných zamestnancov právnickej osoby alebo fyzickej osoby –podnikateľa. Výška pokuty za porušenie povinností v oblasti ochrany pred požiarmi môže dosiahnuť 16 596 Eur, pri opakovanom porušení až do výšky 33 192 Eur.
Činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru sú činnosti, ktoré vytvárajú zvýšené riziko možnosti vzniku požiaru pri výrobe, spracúvaní, používaní alebo pri skladovaní horľavých látok. (napr. zváranie na miestach s možnosťou vzniku požiaru)
Miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru sú miesta, v ktorých sa nachádzajú horľavé látky za takých podmienok, že vytvárajú zvýšené riziko možnosti vzniku požiaru. (napr. sklady horľavých kvapalín, plynov)
Preventívne protipožiarne prehliadky sa vykonávajú v týchto lehotách:
a) každých 12 mesiacov v obytných domoch a v objektoch a v priestoroch, v ktorých sú len občasné pracovné miesta, v ktorých nie je zamestnanec pravidelne viazaný a kde sa zdržiava len občas v niekoľkodňových intervaloch, obvykle len na účely kontroly, údržby alebo opravy,
b) každých šesť mesiacov v objektoch a v priestoroch, v ktorých sa vykonáva len administratívna činnosť,
c) každé tri mesiace v ostatných objektoch alebo v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa, ak jej štatutárny orgán alebo zodpovedný zástupca so zreteľom na nebezpečenstvo vzniku požiaru v týchto objektoch alebo priestoroch neurčí kratšiu lehotu.
Obsahom preventívnej protipožiarnej prehliadky je kontrola
a) organizačného zabezpečenia ochrany pred požiarmi na pracoviskách,
b) porovnania skutočného stavu s dokumentáciou ochrany pred požiarmi,
c) stavebného riešenia objektov, najmä z prevádzkového hľadiska,
d) zariadení pre protipožiarny zásah,
e) trvalej voľnosti únikových ciest,
f) výroby a skladovania horľavých látok a manipulácie s nimi,
g) funkčnosti požiarnych zariadení,
h) prevádzkovania a stavu technických zariadení a technologických zariadení,
i) označenia a vybavenia pracovísk a priestorov príslušnými príkazmi, zákazmi a pokynmi.
Požiarny evakuačný plán sa vyhotovuje pre objekt, v ktorom nie sú jednoduché podmienky z hľadiska evakuácie osôb a zvierat.
Objekt s jednoduchými podmienkami z hľadiska evakuácie osôb a zvierat je stavba, v ktorej sa zdržujú len osoby znalé spôsobu evakuácie a v ktorej sa vykonáva súčasná evakuácia po únikových cestách vedúcich priamo na voľné priestranstvo, pričom táto stavba má najviac dve nadzemné podlažia a jedno podzemné podlažie, v ktorom nie je trvalé pracovné miesto alebo dočasné pracovné miesto.
Najčastejšie otázky zo ŽP
Odpad je v zmysle zákona o odpadoch definovaný ako hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.
Držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe, napr. spoločnosť.
Medzi základné povinnosti držiteľa odpadu môžeme zaradiť:
– správne odpad zaradiť podľa Katalógu odpadov,
– zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhu odpadu a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením, alebo nežiaducim únikom
– zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady
– viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a nakladaní s nimi
– zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva
– odovzdať odpady len osobe oprávnenej na nakladať s odpadmi.
Evidenčný list odpadu je v podstate predpísané tlačivo , kde držiteľ odpadu (spoločnosť) vedie evidenciu o množstve odpadu. Evidenciu možno viesť v elektronickej alebo listinnej podobe.
Na účely vedenia evidencií sa odpady zaraďujú podľa Katalógu odpadov, a teda každý odpad má svoje pridelené katalógové číslo.
Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním podáva držiteľ odpadu ak nakladá ročne v súhrne s viac ako 50 kg nebezpečných odpadov alebo s viac ako jednou tonou ostatných odpadov. U špecifických nebezpečných odpadov (prílohe č. 3 zákona č. 366/2015 Z.z.) sa Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním sa podáva bez ohľadu na ich množstvo.
Nebezpečný odpad je odpad, ktorý má aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť napr. výbušnosť, horľavosť, toxicitu a pod. a môže byť nebezpečný pre zdravie osôb alebo životné prostredie.
Nebezpečné odpady musia mať vypracované tzv. ILNO teda identifikačný list nebezpečného odpadu. Je to súbor informácií o danom nebezpečnom odpade ako napr. jeho nebezpečné vlastnosti, opatrenia pri haváriách a požiaroch, prvá pomoc atď. ILNOm musia byť označené obaly, nádrže, kde sa nebezpečné odpady zhromažďujú.
